Život Prešova
online
online
Zbojníkov je veľa, Vicov Dereš pre nich len jeden
10.11.2003 Celý región
Prešovský karikaturista Fedor Vico (nar. 1944) sprístupnil 15. októbra v Krajskom múzeu v Prešove výstavu svojho \"zbojníckeho seriálu\" kreslených vtipov pod ...Prešovský karikaturista Fedor Vico (nar. 1944) sprístupnil 15. októbra v Krajskom múzeu v Prešove výstavu svojho \"zbojníckeho seriálu\" kreslených vtipov pod názvom Dereš. Urobil tak pri príležitosti 35. výročia prvej výstavy na túto tému. Jej vernisáž sa konala 13. októbra 1968 v Prešove. Súčasná výstava potrvá do 18. novembra t. r.
Karikaturistov brat Miro na vernisáži zdôraznil, že výstava je aj pripomenutím krutého osudu všetkých zbojníkov nielen Jánošíka, ale aj tých dnešných. Varovaním môže byť pre nich už to, že na Jánošíka sa pritom došlo už pred 290 rokmi, keďže ho popravili v roku 1713.
Po prvýkrát sa Dereš s nezameniteľnou postavičkou zbojníka Jánošíka objavil na scéne 29. septembra 1965 v humoristickom týždenníku Roháč. Jeho púť sa dočasne skončila 4. novembra 1970, pretože jeho ďalšie uverejňovanie v Roháči zastavili. Až po \"nežnej revolúcii\" seriál v tomto titule obnovili a po zániku časopisu sa objavoval v periodikách Aréna (1992), Mosty (1993) a Bumerang (1994 - 1997).
Na výstave je približne 200 kresieb a viacero cenných historických dokumentov o výstave nielen v roku 1968, ale aj o ďalších prezentáciách Dereša a to po roku 1987, keď Vicovi opäť povolili verejne publikovať. Dereš odvtedy videli v rokoch 1988 v Žiline a Brezne, v roku 1997 v Pribyline a v roku 2001 v Českých Budějoviciach. Na výstave je zverejnený aj príznačný dokument podpísaný jednou ženou z aparátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 16. apríla 1973. Nesie názov Orientačné podklady týkajúce sa tvorby výtvarníka Fedora Vica v Roháči. Konštatuje sa v ňom, že v rokoch 1968 a 1969 publikoval Vico v Roháči 293 obrázkov a \"asi 25 percent možno považovať za závadné, dotýkajúce sa takmer výhradne domácej problematiky (funkcionári, bezpečnosť, tlačový dozor, demokratizácia, nátlakové skupiny), vstupu vojsk len v ojedinelých prípadoch\". Dotyčná to vysvetľuje slovami \"celá jeho tvorba nesie pečať jeho povahovej výbušnosti až recesie\".
Vico v súčasnosti pravidelne publikuje v denníku Národná obroda, do roku 2002 boli pre neho domovskými stránky denníka Sme a po revolúcii v roku 1989 sa striedal na prvej strane obnovených Lidových novín s Vladimírom Jiránkom.
(jj)
Karikaturistov brat Miro na vernisáži zdôraznil, že výstava je aj pripomenutím krutého osudu všetkých zbojníkov nielen Jánošíka, ale aj tých dnešných. Varovaním môže byť pre nich už to, že na Jánošíka sa pritom došlo už pred 290 rokmi, keďže ho popravili v roku 1713.
Po prvýkrát sa Dereš s nezameniteľnou postavičkou zbojníka Jánošíka objavil na scéne 29. septembra 1965 v humoristickom týždenníku Roháč. Jeho púť sa dočasne skončila 4. novembra 1970, pretože jeho ďalšie uverejňovanie v Roháči zastavili. Až po \"nežnej revolúcii\" seriál v tomto titule obnovili a po zániku časopisu sa objavoval v periodikách Aréna (1992), Mosty (1993) a Bumerang (1994 - 1997).
Na výstave je približne 200 kresieb a viacero cenných historických dokumentov o výstave nielen v roku 1968, ale aj o ďalších prezentáciách Dereša a to po roku 1987, keď Vicovi opäť povolili verejne publikovať. Dereš odvtedy videli v rokoch 1988 v Žiline a Brezne, v roku 1997 v Pribyline a v roku 2001 v Českých Budějoviciach. Na výstave je zverejnený aj príznačný dokument podpísaný jednou ženou z aparátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 16. apríla 1973. Nesie názov Orientačné podklady týkajúce sa tvorby výtvarníka Fedora Vica v Roháči. Konštatuje sa v ňom, že v rokoch 1968 a 1969 publikoval Vico v Roháči 293 obrázkov a \"asi 25 percent možno považovať za závadné, dotýkajúce sa takmer výhradne domácej problematiky (funkcionári, bezpečnosť, tlačový dozor, demokratizácia, nátlakové skupiny), vstupu vojsk len v ojedinelých prípadoch\". Dotyčná to vysvetľuje slovami \"celá jeho tvorba nesie pečať jeho povahovej výbušnosti až recesie\".
Vico v súčasnosti pravidelne publikuje v denníku Národná obroda, do roku 2002 boli pre neho domovskými stránky denníka Sme a po revolúcii v roku 1989 sa striedal na prvej strane obnovených Lidových novín s Vladimírom Jiránkom.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
